Blogg.sk - cestovanie, filmy, hudba, život

Môj rok 2014 - najlepší rok v živote, alebo prečo je dôležité snívať

• Peter Kincel | 13. 1. 2015 Ut 08.54 | Cestovanie, Rady a tipy | 13818x
• 2 komentáre

Na Nový rok často iným želáme, aby bol nový rok lepší ako ten minulý. Ja sa tieto slová snažím zobrať vážne a vždy sa snažím o to, aby bol ďalší rok naozaj lepší a aby som toho príjemného zažil viac a viac. Čo sa týka roku 2014, tak som toho zažil asi najviac v doterajšom živote, splnil som si niektoré svoje sny a hlavne som sa naučil prekonávať samého seba. Aj preto píšem tento článok. Aby som si tento rok zhrnul a možno inšpiroval aj iných k tomu aby viac snívali, prekonali sa a snažili sa splniť svoje ciele.

Začiatok roka na Lomnickom štíte

Rok 2014 začal epicky. S kamarátmi a priateľkou sme oslavovali vo výške 2 634 m.n.m. Výhľad z druhého najvyššieho vrchu na Slovensku je neopísateľný a keď k tomu pridáte novoročnú oslavu za jasnej silvestrovskej noci je to neopísateľné na druhú. O polnoci sa pod nami odohrávalo divadlo v podobe stoviek ohňostrojov v rozsvietených mestách a dedinách, nad nami žiarili tisícky hviezd a bol to nezabudnuteľný moment.

Zimná turistika v opustenom Slovenskom raji

Hneď po Tatrách som s rodinou strávil pár dní na chate v Slovenskom raji. Možnosti lyžovania boli kvôli minimu snehu na nule, tak sme s bratom vyskúšali zimnú turistiku, presnejšie trasu Suchá Belá, čo obnáša zopár vodopádov a veľmi veľa rebríkov. Mnoho ľudí v zime takéto nápady zrejme nemá, pretože sme za celý deň stretli len jedného človeka, aj ten išiel len do koliby na pivo. Slovenský raj v zime odporúčam, aj keď horská služba by asi tvrdila opak. Treba si samozrejme dávať veľký pozor, ale ľadové stalagmity, stalaktity a zamrznuté vodopády stoja za to.

Lyže musia byť

Bez lyžovačky si neviem plnohodnotne predstaviť rok. V 2014 sa podarilo oprášiť lyže len dva krát. Samozrejme sme nemohli vynechať stredisko Jasná, kde je lyžovanie s využitím zľavových kupónov z časopisu už každoročnou tradíciou.

Výlet do Krakova

V marci sme si s priateľkou Ľubkou urobili výlet do poľského Krakova. Počas príjemných jarných dní sme prechodili celé mesto a relaxovali v najväčšom poľskom aquaparku. Krakov si určite treba pozrieť, je to blízko, pripomína Prahu, má nádherné hlavné námestie, zámok Wawel a zaujímavú históriu, či už stredovekú, alebo smutnejšiu novodobú z 2. svetovej vojny (verím, že Schindlerov zoznam ste videli).

Štiavnické vrchy

Na Veľkú noc sme na chate v Štiavnických vrchoch s kamarátmi opäť popili viac ako treba… Na čo si však tiež rád spomínam, bol môj vyše 20 km beh štiavnickým vrchmi po prepitej noci a pár hodinách spánku. Presne tak ako to mám rád – beh v náročnejšom teréne, keď sa snažím prekonávať sám seba a som sám so svojimi myšlienkami v krásnej slovenskej prírode.

Letná turistika v Slovenskom raji

K turistike som mal vždy blízko, veď odtiaľ som sa aj dostal k mojim pokusom o trailové behy, ale poriadne som s ňou začal až v posledných rokoch, keď sme sa stali s priateľkou členmi klubu Dobyvatelia Slovenských hôr. Tento rok som s nimi podnikol turistiku v Slovenskom raji. Tam mi zostávalo len pár neprejdených turistických chodníkov, keďže Slovenský raj pravidelne navštevujem už od detstva. A teraz si konečne môžem povedať, že som „dobyl“ aj tie posledné nenavštívené turistické miesta ako Veľký sokol, či Havrania skala.

Hrebeňovka Nízkych Tatier

Tak toto bola jedna z najväčších výziev v tomto roku – 100 km trasa s prevýšením viac ako 5000 metrov s plne naloženým batohom, karimatkou a spacákom. Hrebeň Nízkych Tatier sme sa rozhodli s kamarátmi prejsť za 4 dni (normálne sa to robí za 5 dní). O tomto zážitku by som mohol napísať celý článok s mnohými fotkami. Skúsim však opísať, čo taká hrebeňovka obnáša zopár slovami: Prekrásne výhľady, veľa konzerv, prespávanie s inými zaujímavými ľuďmi v skromných útulniach a prístreškoch, krvavé otlaky, veľa prekonávania, nadávanie, mnohohodinové pochody bez slova, dych berúce pohľady na Demänovskú dolinu a Vysoké Tatry, dehydratácia a hľadanie vody, blúdenie v lese, strach z medveďov a hlavne radostné emócie a skvelý pocit na konci trasy. Osobne ma to dosť psychicky posilnilo, aj keď fyzicky som bol úplne rozbitý. Opäť som si raz uvedomil, že všetok boj začína a končí v hlave a po toľkom seba prekonávaní som mal pocit, že po tomto zážitku už zvládnem čokoľvek.

Spartan Race

Tento pretek sa stal už aj na Slovensku tak populárny, že ho snáď ani nemusím predstavovať. S kamarátmi som vyskúšal 13 kilometrovú verziu vo Valčianskej doline a dalo nám to k***a zabrať. Ku koncu som mal v nohách už poriadne kŕče, ale vždy som si v mysli povedal, že už som zažil aj väčší hardcore (hrebeňovka) a potom sa zase bežalo super. Spartan ma natoľko bavil, že by som v budúcom roku chcel absolvovať všetky tri dostupné kategórie so špeciálnou medailou. Vyskúšajte to aj vy!

Eurotrip autom do Nórska, Švédska a Dánska

17-dňový výlet autom do Nórska bude pre mňa navždy jeden z najväčších zážitkov v živote. Trip som absolvoval s frajerkou Ľubkou a kamarátmi Romanom a Luciou. S plne naloženým autom bez kúska voľného miesta sme prešli 8000 kilometrov cez Česko, Nemecko, Dánsko, Švédsko a Nórsko. Každý deň sme mali totálne nabitý, videli sme desiatky krásnych miest a úplne najviac nás dostávalo Nórsko. Nórska príroda, hory a fjordy je niečo, pri čom vám spadne sánka. Cesty autom vo vysokých nadmorských výškach s úzkymi kľukatými cestami a brutálnymi výhľadmi, turistika na previsnuté skaly nad fjordami, plavby loďou, obrovské vodopády, či stanovanie v prírode pod horami sú veci, na ktoré nikdy nezabudnem. Rád by som tento severský eurotrip opísal viac, ale bojím sa, že to nedokážem a že toľko superlatívov neexistuje. Snáď však raz na blogg.sk pridám z tejto cesty aspoň poriadny fotoreport.

Grape festival

Okrem koncertu Slobodnej Európy som do augusta veľa živej hudby nezažil a to som voľakedy trávil na slovenských a zahraničných festivaloch celé letá. Tento nedostatok živej hudby som teda s kamošom Romanom vyriešil tak, že sme zašli na Grape festival (môj video zostrih z festivalu). Bol to náš tretí ročník, bolo super, stretli sme starých známych, ale hlavne sme zistili, že nevládzeme piť a skákať toľko čo pred pár rokmi. Starneme. Ale budúci rok Glastonbury ešte zvládneme :)

Víkend na Liptove

S Ľubkou sme si spravili celkom romantický predĺžený víkend na Liptove, strávili sme deň v Paradise Bešeňová, deň v Tatralandii, pobehali okolie Liptovskej mary a pešo sme si vyšli na Chopok. Bol to naozaj pekne strávený čas.

50 kilometrový ultramaratón v kopcoch

Pretek sa volal Rýchlik Zoška, začínal v Modre a končil v Bratislave. Teda 50 km s prevýšením 1500 metrov cez malé Karpaty. Zvládol som to za 8 hodín, s čím som bol maximálne spokojný. Bol to môj prvý ultramaratón a hlavne veľká výzva – na konci sa mi už od bolesti tlačili slzy do očí, ale zvládol som to a bol som na seba fakt hrdý. Aj keď som potom tri týždne pre bolesť nohy nevedel poriadne chodiť.

Donovaly v hmle

Na jeseň sme s Ľubkou a jej rodinou navštívili Donovaly, cez ktoré som prechádzal milión krát a toto bolo prvý raz, čo som tam aj strávil pár dní. Počasie neprialo, pršalo a bola hmla, ale aj tak to bol fajn relax. A konečne som opäť po vyliečení zranenej nohy vybehol do kopcov.

Rozlúčka so Slovenskom

V októbri som mal čo robiť aby som si ako tak naplánoval cestu po Ázii, veľa som pracoval a vybavoval veci, ktoré som musel pred odchodom stihnúť. Napriek tomu som si našiel čas aby som sa rozlúčil s rodinou a kamarátmi. Kamaráti ma celkom prekvapili s darčekmi, na chate som dostal ručne kreslený plagát s ich podpismi, mapou Euroázie a nápisom „Mladý webdizajnér v Thajsku“ :) Neskôr po chate ma ešte prekvapili s lampiónom a po vypustení som si uvedomil ako mi budú všetci chýbať. Ešte ťažšie bolo lúčenie s rodičmi a priateľkou na letisku. Išiel som preč len na tri mesiace, ale aj tak také lúčenie s človekom zamáva.

Štvrť roka v Juhovýchodnej Ázii

Jedno z najzaujímavejších období môjho života a moje splnenie dávneho sna. V novembri a decembri sme s bratom Marekom precestovali veľkú časť Thajska, pozreli sme si krásne miesta v Malajzii, strávili pár dní v Singapure a následne sme sa túlali po Kambodži. Celý tento „výlet“ je pre mňa obrovská skúsenosť a každý deň žijem svoj sen, ktorý sa premenil na realitu. Občas sa síce niečo pokazí, ale aj o tom je cestovanie. Prevládajú však návštevy nádherných miest, plávanie v čistom mori, treking v pralesoch, oddychovanie na plážach ako z katalógu, čítanie dobrej knihy v hojdacej sieti, či výborné a lacné jedlo. Toto a mnoho ďalších vecí tu jednoducho pripomína raj na zemi.

Vianoce v exotike a záver roka na jednej z najväčších plážových párty na svete

V Thajsku som zažil prvé Vianoce mimo svojej rodiny a priateľky. A navyše v 30°C. Tradičné Vianoce mám rád a bolo mi smutno, že o ne tento rok prídem. Veľmi milo ma však prekvapil kamarát Erik, ktorý nás a ďalších kamarátov pozval k sebe na štedrú večeru a my sme tak mohli prežiť Vianoce blízke tým naším Slovenským. Silvestra a Nový rok sme zase oslávili na jednej z najväčších a najdivokejších plážových párty na svete. Odhadom asi 50 000 ľudí na jednej pláži, všetci opití, tancujúci a dobre naladení. Táto „diskotéka“ je taká divoká, že človek môže byť rád ak sa mu ju podarí zvládnuť v plnom zdraví a bez stratených vecí. Myslím, že väčšiu a odviazanejšiu párty už nezažijem, takže to bol záver roka ako sa patrí.

Čím sa v každom roku riadim a čo by som poradil aj Vám?

Neviem či som zrovna ten, ktorý by mal radiť ostatným. Napriek tomu to skúsim a aj keď tieto rady znejú lacno a otrepane, oplatí sa podľa nich žiť. Čím sa teda riadim ja?

• Vždy si dávam do nového roka predsavzatia a nie sú to len plané reči, ale snažím sa ich plniť čo najskôr a neotáľať s nimi, nech sú akokoľvek prehnané.
• Keď s niečím nie som spokojný, snažím sa to zmeniť, nech to stojí, čo to stojí. Toto je problém väčšiny ľudí – radšej sa budú dlhé roky sťažovať (práca, bývanie, vzťah, atď) ako by mali spraviť radikálnu zmenu a začať žiť inak.
• Najväčšou motiváciou je prekonať samého seba. Nikdy nie iných, ale seba. Zabehnúť viac kilometrov ako naposledy, precestovať viac ako minulý rok, zarobiť viac ako minulý mesiac, vždy sa vzchopiť, keď som na dne a tak ďalej. Ľudia väčšinou zamrznú na jednom bode a to je chyba.
• Snívam a mám ciele. A snažím sa k nim dopracovať. Mnohí ľudia nesnívajú a potom bezcieľne prežijú svoj život v stereotypoch, nasratí na celý systém a na svoju prácu v ktorej zarábajú na život, ktorý ich vlastne ani až tak nebaví. Títo ľudia sa nazývajú realistami. Ale pre mňa je toto tá najsmutnejšia vec akú poznám a snažím sa tomu zo všetkých síl vyhnúť. Radšej budem naivný snílek, pretože bez vlastných snov, cieľov a ambícií sme vlastne len figúrky, ktoré nikdy nebudú žiť po svojom. A toto je vlastne odpoveď na otázku v nadpise.
• Som vďačný za ľudí okolo seba. Pretože bez nich by často nebolo nič možné, či už sú to rodičia, súrodenci, priateľka, alebo kamaráti. To najlepšie v každom roku väčšinou nezažijeme sami, ale v spoločnosti iných. A ako odznelo vo filme Into the wild: „Šťastie je skutočné, len keď je zdieľané.“

Na záver

Tento článok som nenapísal kvôli tomu, aby som sa chválil, alebo aby som niekoho nasral. Okrem toho, že som si chcel zhrnúť najlepší rok živote, chcem jednoducho poukázať na to, že sa to dá. Že sa oplatí snívať a ísť za svojimi cieľmi, aj keď to vyžaduje mnoho času, prekonávania, námahy a často aj peňazí. Do Nového roka Vám prajem, aby ste tiež veľa snívali a aby sa Vám podarilo vaše ciele a sny aj uskutočniť.

© 2009 Blogg.sk - blog o všetkom, čo ľudí zaujíma | Design & kód by Peter Kincel

Hore